Arbitrabilitu sporu je v slovenskom arbitrážnom práve vymedzená pozitívne v § 1, ods. 1 a 2 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení nesk. predpisov tak, že predmetom rozhodcovského konania podľa tohto zákona môžu byť majetkové spory z občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, a to spory, ktoré možno riešiť súdnym zmierom podľa § 99 O.s.p. Negatívne vymedzenie arbitrability sporu je obsiahnuté v § 1, ods. 3 cit. zákona takto:
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
b) o osobnom stave,
c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.
Obmedzenie na spory, ktoré možno skončiť súdnym zmierom robí kontroverznou ďalšiu skupinu sporov - spory o platnosť právneho úkonu. Prax nižších súdov sa prikláňa k nearbitrabilite sporov o platnosť právneho úkonu. Platnosť právneho úkonu /napríklad zmluvy/ tak rozhodcovské súdy posudzujú najmä ako predbežnú otázku.
ZRK neobmedzuje arbitrabilitu sporov, ktoré vznikli pred začatím konkurzného a reštrukturalizačného konania, avšak judikatúra sa prikláňa k výkladu príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak, že začatím konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania a tiež exekúcie.